close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Nájdené šťastie 1.časť

11. srpna 2012 v 23:25 | Tessa |  Nájdené šťastie
1.časť
Volám sa Tessa Weigelová a mám 16 rokov. Bývam spolu s mojím starším bratom Timom (19) v Magdeburgu. Mám tam ešte moju najlepšiu kámošku Alex, ktorá je veľmi milé a príjemné dievča.... V ten deň keď sa to stalo mala som 15 rokov. Bol posledný školský deň a strašne som sa tešila že budem doma pri mojej mame, ktorá je veľmi ťažko chorá. Mala cukrovku a v poslednej dobe sa jej to veľmi zhoršilo, že otec dal výpoveď vo firme aby sa mohol doma o ňu starať. Zarábal vtedy veľké peniaze. Stále vravel Timovi, že ju raz bude riadiť on. Ten posledný školský deň sa stal mne aj môjmu bratovi osudným a veľmi tragickým. Prišla som domov a otec bol veľmi nešťastný. Povedal mi, že mame sa ešte viacej zhoršil stav. Zosmutnela som, pretože som sa veľmi obávala o mamine zdravie. Večer to bolo s ňou úplne zle.

Dostala silný záchvat, nič nepomáhalo. Strašne som plakala, Timo tiež a otec bol úplne mimo. Zavolali sme rýchlo sanitku. Mamu zobrali do nemocnice a tam ju začali operovať. Asi po dvoch hodinách prišiel doktor a povedal nám tie 4 slová, ktoré nám zmenilo celý život."Je mi to ľúto." Otec bol úplne psychicky na dne. Vybuchol a začal strašne kričať PREČO PREČO PREČO!!!! Sestričky mu pichli injekciu na upokojenie. Po pár minútach sa posledný krát pozrel na doktora a utiekol preč. Nikto nevedel kam a prečo, ani čo chce urobiť. Keď sme prišli domov, nebol tam. Ani mobil nedvíhal. Volali sme políciu a tí ho začali okamžite hľadať. Celú noc sme nespali, len čakali kedy zazvoní mobil. Nakoniec som sa zobudila na zvonenie mobilu. Bolo 07:56. Rýchlo som zdvihla a dozvedela som sa ďalšiu zlú správu. Otec sa opil a spáchal samovraždu. Zostali sme siroty... O týždeň sa konali až dve pohreby. Ich pohreb bol veľmi drahý a všetky peniaze išli z Timovho účtu na ktorý otec ešte pred smrťou matky prepísal všetky jeho peniaze. Znenávidela som ho, pretože nás nechal v štichu. Aspoň pre nás mohol žiť, že sme jeho deti...No teda boli. Teraz sme len siroty. Po pohrebe Timo išiel niekde preč a nechcel mi to povedať. Povedal že mám ísť domov, že ide ešte niečo vybaviť. Poslúchla som ho. Domov prišiel neskoro ráno a bol veľmi opitý. Zistila som že bol piť niekde v krčme a utratil tam aj tie posledné peniaze z účtu čo tam boli. Boli sme na mizine. Timovi som to potom na druhý deň všetko vytmavila a povedala som mu, že bude musieť zastúpiť miesto otca v jeho firme ktorú mu prenechal. Keď som skončila základku, Timo sa pustil do veľkého kšeftu. Bol si istý, že sa mu to vydarí no ale po roku úplne skrachoval. Zase sme boli na mizine. Hľadal nové zamestnanie a tak našiel miesto opravára v nejakom autoservise. Musela som si tiež nájsť nejakú brigádu pretože jeho príjmy nám nestačili na zaplatenie bytu. Prv som roznášala letáky, ale plat nestál za to. Potom som pracovala v nejakom sklade a vynášala som krabice až do teraz.


Ráno som sa zobudila, lebo mi zvonil mobil. Bola nedeľa, takže som dnes nerobila. Volala mi Alex. Ako som už spomínala bola to moja najlepšia kamarátka a za nikoho iného by som ju nevymenila. To dievča mi fakt v živote veľmi pomohlo. Mala trochu zazobaných rodičov, ale na jej povahe sa to až tak neprejavovalo.

" Áno?" zdvihla som ospalo.

" Tessa počúvaj!! rýchlo musíš prísť ku mne!!! Mám super novinu!!! Ponáhľaj sa!!! " zložila mi. No tomu sa vraví príjemne prebudenie. Myslela som si. Vstala som, obliekla sa, zobrala som si rýchlo niečo pod zub a utekala ku Alex. Timo ešte spal tak som ho nechcela budiť a nechala som mu odkaz.


O desať minút som už stála pred Alexinou vilou a zazvonila som. Otvoril mi jej otec. Bol to milý pán, až na pár nepríjemných chvíľ. Pozval ma dnu a išla som hore ku Alex.

" Ahoj mojaaaa!!! " skríkla a hodila sa mi okolo krku. My dve sme boli také pošahané.

" No čo bolo také súrne, že som od teba schytala tak milé prebudenie? "

" Vieš čo som ti vravela, že oco má rodinný podnik, nejaký McDonald a či by sme nechceli u neho brigádovať. Hľadá dve brigádničky, ktoré by obsluhovali zákazníkov a nosili im jedlo. Pracovali by sme od 10:00 do 18:00 od Pondelka do Piatka. Víkendy by sme mali voľné a za hodinu 3,50 € čo ty na to?? "

" ČOOO??? To fakt??? "

" Nie vážne. Už od zajtra môžeme nastúpiť."

" No jasne, že váhaš. Waw to bude sranda. Ale musím dať výpoveď Schifferovy. Nechcem už vynášať tie debilné krabice." úplne som žasla. Išli sme potom ku mne, pretože Alex chcela vidieť môjho brata Tima a ešte aby sme mu zdelili túto super novinku. Je ním posadnutá, ale hneď potom sme sa išli pozrieť do McDonaldu kde budeme od zajtra pracovať.


Na druhý deň mi zazvonil budík o 09:00. Urobila som to isté, čo každé ráno. Timo bol hrdý, že Alexin otec nám dal také dobré miesto. Išiel do práce a ja spolu s Alex a jej otcom na aute k našej novej brigáde. Konečne sme prišli pred ten McDonald. Vošli sme dnu a išli sa prezliecť. Vedeli sme už všetky inštrukcie a s technikou sme si už nejako poradili. Ľudia si všimli, že sme nové. Zrazu prišiel nejaký hip-hoper s dreadmi. Bol chutný a mal krásnu tvár.

" Čo si dáte? " prišla som ku nemu a milo sa usmiala.

" Hm...prosím si dva cheesburgery, hranolky a ľadovú colu." úsmev mi opätoval a pohľadom si ma celú premeriaval. Zapísala som si čo si objednal.

" D..dobre hneď to bude." do riti. Sekla som sa. To bol trapas. Rýchlo som upaľovala preč ku Davidovi, dala mu papierik s objednávkou a išla ku Alex, ktorá práve obslúžila nejaké dievča.

" Čo ti je? Vyzeráš ako keby si sa práve pred niekým dosť strápnila."

" Vieš jak nemám rada, keď sa hraješ na špiritiztku?...Vidíš toho hopera v hnedej mikine s dreadmi? Totál trapas..."

" Pekne sa na teba usmial a ty si sa zakoktala? "

" Vieš čo? Ja ti ani nič nemusím hovoriť ....všetko vieš..." zasmiala sa. Bola som z neho dosť nervózna. Nenápadne som sa skryla za roh a sledovala ho. Hral sa s mobilom. Zrazu do mňa ťukla Alex a podala mi tácku s jedlom.

" No môžeš mu to odniesť. Držím palce."

" Čo? Ja?... Ja... nejdem!!!! "

" Ale hej." potlačila ma a ten dredáč ma zbadal. Ups. Stále sa na mňa pozeral. Vzdychla som si a išla. Položila som tácku pred neho na stôl.

" To bude všetko? Ešte si niečo prajete? "

" Nie to bude asi všetko." pozrel na mňa jeho krásnymi čokoládovými očami. Zapozerala som sa do nich. Zasmial sa.

" To mi ako ani neprezradíte koľko mám zaplatiť? Alebo vás až tak veľmi zaujali moje oči? Lebo mňa vaše veľmi." založil rukami.

" Ooo áno prepáčte mi to...bude to 8,29 €. " nahodila som umelý úsmev, ktorý prezrádzal že som sa zase strápnila. Zaplatil, dostala som od neho dokonca aj tringelt. Bolo to ešte trápnejšie. Počula som, ako sa ešte pobavene zasmial, keď som odchádzala.

" Bože zase to bol trapas."

" Nebodaj si sa zabuchla."

" Nie Alex....ale...keď ja neviem....je strašne zlatý."

" Ach láska , láska....." začala sa zo mňa smiať.

" Čo ty o nej vieš." hádali sme sa, ktorá má pravdu.

" No ide ti preč dredáčik." rýchlo som sa otočila. Podoprela som si bradu rukami a povzdychla.

" Už ho neuvidíš."

" Čo keď hej? " pozerala som ešte na neho cez sklo, dával si niečo do peňaženky keď zrazu sa na neho hodili dvaja muži s ponožkami na hlave, poriadne ho kopli do brucha a rozbili mu ústa. Zobrali mu peňaženku a utekali čo najďalej. Celá som zbledla a utekala som ku nemu.

" Si v poriadku??? Nič ti nie je??? Bože....mám zavolať sanitku??? " nevedela som čo robiť. Ešte sa zvíjal na zemi a potom sa na mňa ubolene pozrel.

" Nie som v pohode." pomohla som mu vstať. Nervózne som sa na neho pozerala ako sa oprašoval. Pozrel mi tiež do oči. Usmial sa na znak, že je všetko v pohode.

" A nemám zavolať políciu??? "

" Nie netreba. Čo ma po peňaženke, doklady mám našťastie doma. " znova sa usmial, zahanbene pozrel dole a potom znova na mňa. Bože, z blízka vyzeral ešte krajšie.

" Ou...tečie ti krv z pery. " rýchlo som povedala, vytiahla som zo zástery čistú servítku a starostlivo som mu utrela krv, ktorá mu stekala po brade. Podľa jeho úsmevu a prepaľujúcemu pohľadu do mojich očí sa mu to asi veľmi páčilo.

" Hm...To sa asi nechám viackrát okradnúť pri tomto McDonalde, keď ma potom zachráni taká krásna zamestnankyňa. " stále sa mi pozeral do očí a neodolateľne sa na mňa usmial. Hneď som stuhla a rozpačito sa usmiala. Zrazu sa začal pomaly približovať tvárou ku mne. Úplne mi vypol mozog, nevedela som normálne uvažovať. Srdce mi bilo niekde v žalúdku, do riti on bol tak príťažlivý. Úplne som sa podmanila, ani som nevedela ako. Už, už som skoro ucítila jeho pery na tých mojich, keď v tom vyletela Alex z dverí...

by Tessa
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

♥=What´s your choice?

Bill 29.3% (41)
Tom 21.4% (30)
Gustav 11.4% (16)
Georg 12.9% (18)
Twins 14.3% (20)
X 10.7% (15)

Komentáře

1 čerVik :) čerVik :) | 12. srpna 2012 v 15:42 | Reagovat

No oplatí sa prečitat :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama