
11.časť
Tessa
Dnes je pekný deň, vonku svieti slnko a je pekne teplo, konečne. Už sa teším ako dnes navštívim Alex.
Cestou do nemocnice som si kúpila zmrzlinu a jednu zabalenú som zobrala aj sestre... dúfam, že jej urobím radosť. Keď som vchádzala do nemocnice stretla som zase toho chlapca čo predvčerom na chodbe na chodbe. Tom sa tuším volal.
"Ahoj!" hneď ako ma uzrel som stratila reč, dnes bol nádherný, dokonca ešte krajší ako včera. Na sebe mal veľkú čiernu mikinu a čiernu šiltovku na hlave. Vyzeral, že sa niekam ponáhľa.
"A-hoj Tom!" rýchlo som sa usmiala aby som nepozerala naďalej ako dementná.
"Prepáč kočka ale ponáhľam sa!" odvetil a namieril si to ku dverám nemocnice. Len som sa za ním obzrela ani som mu nestihla pozdraviť a už zmizol. Škoda.
Alex
Naďalej som zamyslene prevracia stránky časopisu, ale myšlienkami som bola úplne mimo. Myslela som na ten sen, čo sa mi dnes sníval. Nechápem z kade na také sny chodí môj mozog. Žeby mi už čisto šiblo? Neviem, ale jedno viem isto, musím sa s tým zveriť Tesse. Ďalej ma trápi to, že už tu nechcem byť, kiež by som mohla vyjsť aj vonku nie iba na balkón, najlepšie by aj tak bolo keby som konečne opustila steny nemocnice, pretože všetko čo si pamätám je iba nemocnica. No úvahy o mojom prepustení budú možne až po operácií, ktorej sa tak bojím...verím v zázrak, že sa niečo stane a nebudem musieť podstúpiť to riziko, že po operácii znovu stratím pamäť. Smutne som sa zahľadela von oknom na tú krásnu slnečnú záhradu, keď zrazu som začula jemne klopkanie na dvere.
"Ahoj Alex." Vykukla spoza dverí Tessa.
"Jéj ahoj Tess!" usmiala som sa a pribehla k nej, pevne som ju objala a pobozkala ju na líce.
"Ako sa dnes máš sestrička moja? Dúfam, že už nemáš teploty lebo som ti niečo priniesla. Usmiala sa na mňa podala mi malú krabičku so zmrzlinou.
"Jéj ďakujem Tess, konečne nejaká dobrota ne tie gebuziny čo tu dávajú." Usmiala som sa a hneď sa pustila do zmrzliny. Tessa sa usadila vedľa mňa na posteľ a pozerala po izbe.
"Vieš čo sa stalo? Spustila.
"Vieš čo sa stalo? Spustila.
"Nie počúvam.. inak aj ja ti musím niečo povedať." Ďalej som papala zmrzlinu.
"Mama je dnes prvý deň v práci, volala som s ňou vraj sa jej darí ..." veselo povedala
"No to ma teší, odkáž jej, že ju pozdravujem a že jej posielam pusu." Povedala som s plnými ústami.
"Áno jasne odkážem a ešte ti chcem niečo povedať, vieš keď som hľadala pred včerom toho tvojho ako sa to volá?"
"Áno jasne odkážem a ešte ti chcem niečo povedať, vieš keď som hľadala pred včerom toho tvojho ako sa to volá?"
"Bill?"
"No hej presne on, tak som stretla jedného zlatučkého chlapca na chodbe, vlastne on mi pomohol nájsť tu jedáleň. No a dnes som ho stretla zase ... a je taký úžasný Alex...." zasnene hovorila ja som len nemo na ňu pozerala, čo si pamätám nevidela som ju takú šťastnú ešte.
"Ouha ... a čo tu robil? Leží tu?"
"Nie má tu niekoho počkaj čo to hovoril myslím, že sestru alebo mamu alebo brata? Či čo ja si to veľmi nepamätám keď som videla jeho sladkú tváričku dajak som prestala vnímať čo hovorí. Ale je taký sladký úplne mi počaroval... ah jaj....no a čo si mi to ty chcela povedať?"
By Alex






