
12.časť
Alex
"No takže v prvom rade ti chcem povedať, že Bill ešte neodišiel! No a včera no či vlastne dnes ráno asi okolo tretej ma prišiel zobudiť. Lebo sa nemal s kým porozprávať."
"To akože o 3ráno sa chorý ľudia chodia rozprávať?" nechápala
"No tak Bill asi hej! No ale počúvaj ma, zasa sa mi stal trapas ty kokso on ma prišiel zobudiť a si vieš predstaviť jak ja vyzerám o tretej ráno keď spím? No podstatne je, že sme sa rozprávali asi 2 hodiny."
"A o čom?"
"No ja som mala problém niečo o sebe povedať pretože si nepamätám ale Bill mi povedal veľa vecí. Snažila som sa stále zmeniť tému keď sa pýtal na mňa, nechcem mu povedať, že som stratila pamäť!"
"A čo ti také povedal o se-..!" zrazu ju prerušilo akési klopanie. Neviem kto to môže ešte byť veď nikto iný ma ako Tessa a mama navštíviť nechodí a sestričky neklopú. No skoro ma šľak trafil keď sa v dverách zjavila strapatá Billova hlava. Pery skrútil do krásneho úsmevu no hneď ako zbadal, že v izbe nie som sama sekol sa.
"Ahoj Bill , kľudne poď ďalej, toto je moja sestra Tessa." Tessa sa rýchlo otočila smerom k Billovi a podala ma ruku. Keď sa zoznámili. Bill ostal stáť a nastalo trápne ticho.
"No ja už asi pôjdem." Odsekla Tessa a hneď sa zberala.
"Tak skoro?"
"Áno vieš mám ešte nejaké veci na práci, tak sa majte!" odzdravila nám a odišla. Ostali sme sami a ticho ďalej pokračovalo.
"No takže... prišiel som ... leboo.. som sa chcel pozrieť ako tvoja izba vyzerá za denného svetla."
"A čo sa ti stala s rukou?" pozrela som na jeho sadru na ľavej ruke.
"No..vieš... akosi som ráno zletel z postele." Povedal a sadol si na Tessine miesto.
"No šikovný a čo máš s ňou?" skúmavo som sa opýtala
"Zlomenú ju mam" smutne povedal a zahľadel sa von oknom.
"A ty čo robíš celý deň, Alex. Hm.. nenudíš sa?" zamrkal.
"No nudím, ale niekedy príde ku mne Tessa a tak potom sa chodím poprechádzať po chodbách."
"A von chodíš?" zahľadel sa mi do očí.
"Nie.. nemôžem!" posmutnela som.
"Ah tak to mi ťa je vážne ľúto ja keby som nemohol vyjsť na vzduch tak sa scvoknem." Ďalej sa mi pozeral do oči. Naozaj by ma zaujímalo čo ho na nich tak zaujalo. Bol taký sladký, strapatý.
"No ja by som strašne chcela ísť von na záhradu, ale môžem ju zatiaľ sledovať iba z okna." Smutne som povedala .Bill sa zamyslel, chvíľku pozeral po izbe a tak sa šibalsky usmial.
"A čo keby som ťa von uniesol? Ha? Chcem ísť von a nechce sa mi tam ísť samému." Nedočkavo sa usmieval a čakal čo odpoviem. Jeho ponuka bola strašne lákavá ale ja som si to nemohla dovoliť len tak utiecť s Billom.
"Neviem.. Bill a ako to chceš urobiť? Čo keď nás niekto uvidí?"
"Neuvidí! Pôjdeme tam keď tam nikto nebude!" víťazoslávne zahlásil. Nechápala som načo narážal ale páčilo sa mi to. Budem sním sama v krásnej záhrade, ah .. s Billom. Omráčene som si predstavovala aké by to mohlo byť a pri tej predstave som sa sladko usmiala.
"Ok Alex považujem to za áno!" odsekol a sladko sa na mňa usmial.
"Takže musíme vymyslieť plán!"
By Alex







hehe.. to je super, celí čas som sa usmievala ako som si to čítala
je to hrozne milé, úplne zlaté. a teším na Ďalšiu časť!!! už aj teraz hneď môžeš dať :) bolaby som rada.. dúfam že komenty potešili, myslela som ich úprimne.. a teraz hor sa písať ďalšiu časť :)))