24.časťTom
Šokovalo ma, že Tessa sľúbila mame, že sa dnes vráti domov, myslel som zostať na večeru - aj prespať.
"Myslel som si, že ostaneš aj na noc...vieš postelí je tu dosť a je už neskoro, mohlo by sa ti niečo stať!"
"Ah..prepáč mi, ale keďže je sestra v nemocnici tak moja mama je doma sama, nikoho tu nepozná" smutne povedala.
"Akože nikoho?" nechápal som čo mi tým chcela povedať.
"Vieš bývame tu iba pár dní, presťahovali sme sa tu!" tak to som ja ale poriadny pako, nenapadlo ma, že tu nikoho nepozná preto lebo tu býva krátko, hneď som si pomyslel, že jej mama je nejaká vadná alebo tak.
"A z kade ste prišli ?"
"No sme z Bremena, lenže moja sestra mala autonehodu a tak ju museli previesť tu." Smutne povedala a zahľadela sa do taniera ktorý som pred ňu položil. Toto čo mi práve rozprávala ma veľmi zaujalo, sadol som si oproti nej a svojim zvedavým pohľadom som jej naznačil aby pokračovala. Sťažka si povzdychla
"Deň potom ako nám naši rodičia oznámili, že sa rozvádzajú, sestra dostala na mokrej zjazdovke šmyk a narazila do stromu, bola vo veľmi kritickom stave, prešla viacerými operáciami, bolo to pre nás ťažké obdobie. Nikto nám nemohol zaručiť, že bude taká istá ako pred tým, keď to vôbec prežije." V jagotavom svetle sviečok som videl ako jej spadli vlasy do tváre, keď ju sklonila od smútku.
"Ah Tessa, to mi je ľúto, ale veď je živá nie?" prerušil som krátke odmlčanie. Tessa bola ticho, nehýbala sa. Vedel som si predstaviť aké ťažké to muselo pre ňu byť skoro prísť o takú milovanú a dôležitú osobu v živote. Ticho som prežuval a stále nespúšťal oči z Tessinej utrápenej tváre.
"Áno je v poriadku, ale stratila pamäť, čaká ju ešte jedna závažná operácia, vlastne je to najdôležitejšia z tých všetkých, ktorá rozhodne o jej budúcnosti." Slabo pípla. V kuchyni nastalo zase hrobové ticho, cítil som ako mojím chrbtom prechádza tisíc ľadových zimomraviek, pochopil som , že bude lepšie ak predsa len pôjde k domov k mame, aby nebola sama.
"Tess.. prepáč mi to nechcel som..." sekol som sa lebo som zistil, že chce ešte niečo dopovedať.
"Ak to nevyjde Tom, ak sa jej niečo stane .. ja budem si to vyčítať celý svoj život!" zacítil som nepokoj v jej hlase a zúfalosť ktorá ju zväzovala zodpovednosťou o jej sestru.
"Neboj sa Tess, určte to bude všetko v poriadku, uvidíš nemôžeš myslieť hneď na najhoršie veci." Tessa bola naďalej ticho.
"Tom, moja sestra je teraz moja jediná kamarátka, nechcem o ňu prísť keď jej po štvrtý raz otvoria hlavu, nechcem viac už čakať celé hodiny na nemocničnej chodbe. Nechcem vidieť moju mamu zase plakať... chcem aby bolo všetko ako pred tým Tom!" poslednú vetu už zúfalo zakričala a rozplakala sa. Cítil som, že je zle nedobre. Rýchlo som obehol stôl a zobral si ju do náručia. Nechcel som aby plakala... chcel som jej pomôcť ako som mohol
"Najeme sa a odveziem ťa domov, dobre?" ticho som povedal a ďalej som ju kolísal v mojom náruči. Tessa stále vzlykala.
"Tom. Ďakujem ti ale auto si musím odviezť sama domov, kto mi po neho potom sem príde?" mala pravdu toto mi vôbec nenapadlo.
"Tak dobre máš pravdu Tessa!" sladko som sa na ňu usmial.
Tessa
"Tom..prepáč nechcela som tak plakať pred tebou, prepáč.. ja som ale blbec."
"Netráp sa s tým Tessa, to je v pohode," Ešte silnejšie si ma pritlačil k jeho mužnej hrudi a ja som zasa ucítila tu jeho úžasnú vôňu.
By Alex






